Karol L. Zachar mal iba štyri roky, keď mu zomrela mama. Otec sa druhýkrát oženil, no rodičia dali všetky štyri deti do sirotinca. Meno Zachar si dal práve po mame. Pod vplyvom rodičov sa pôvodne chcel stať výtvarníkom a toto povolanie odišiel študovať do Prahy, no láska k herectvu bola silnejšia. Štúdium výtvarníctva zanechal a v roku 1938 sa stáva členom SND. Neskôr v tom istom divadle pôsobí ako režisér. Herecky debutoval vo filme Varúj...! režiséra Martina Friča. Stvár­ňoval postavy rôznych dedinských typov, figliarskych starcov či múdrych dedov s neopakovateľným hlasovým zafarbením. Na prelome 40.a 50. rokov účinkoval aj v niekoľkých českých filmoch. Vystupoval v rozhlase, televízii aj vo filme. Výtvarné nadanie uplatnil ako výtvarný poradca, návrhár kostýmov a maskér. Umelecké maskérstvo prednášal na konzervatóriu a na VŠMU. Jadrom jeho pedagogickej práce však bola herecká tvorba. Vychoval viacero hereckých generácií a formoval ich nielen umelecky, ale aj ľudsky. Známy je aj ako karikaturista (jeho karikatúry hercov vyšli i knižne) a folklorista. V 70. rokoch prekladal z francúzštiny, preložil napríklad Moliérovho Georgea Dandina. Medzi najznámejšie a najúspešnejšie diela patrí muzikál Na skle maľované, ktorý má na konte viac ako päťsto repríz a domáha sa ho už tretia divácka generácia.